Proces výroby materiálu

Damascénska oceľ je „poskladaná“ z dvoch druhov ocele – jednej s vysokým a druhej s podstatne nižším obsahom uhlíka. Po starostlivom prekladaní „tvrdej“ a „mäkkej“ ocele sa obe materiály spoja do takzvaného základného paketu. Následne prichádza čas na prvé zahriatie. Oceľ sa zohrieva na veľmi vysokú teplotu tesne pod bodom tavenia, čo je približne 1425─1540 °C. Pri tejto teplote sa štruktúra ocele uvoľní natoľko, že dokáže prepojiť jednotlivé molekuly ocele a premeniť sa na jeden kompaktný celok.

Na tento proces je potrebné použiť tavidlo, bez ktorého by sa oceľ spojila veľmi zle alebo vôbec. Najčastejšie sa používa tetraboritan sodný, ktorý rozpustí vrchnú vrstvu okují. Tie následne vytvoria takmer tekutú štruktúru a tým napomáhajú kvalitnému kováčskemu zvaru. Keď je oceľ zahriata na správnu teplotu, paket sa pod tlakom úderov kladiva kováčsky zvarí. Tak vznikne jeden kus ocele, ktorý sa vytiahne do dlhšieho prútu a následne sa nareže približne v strede. Potom sa oba diely opäť ohnú k sebe, obalia sa tetraboritanom sodným a celý proces sa opakuje.

Tento postup sa opakuje dovtedy, kým majster kováč nie je spokojný s množstvom vrstiev a kvalitou zvarov medzi nimi. Z opisu výroby je zrejmé, že damascénska oceľ môže obsahovať desiatky, stovky, tisíce alebo dokonca desaťtisíce vrstiev! Až vo chvíli, keď máte k dispozícii takto kvalitnú oceľ, môže začať samotný proces výroby konkrétneho produktu.

Získať oceľ vynikajúcej kvality nie je jednoduché. Michal Čiliak ju našiel u švédskej spoločnosti Damasteel, ktorá sa špecializuje na výrobu nerezovej damascénskej ocele. Miest na svete, kde to dokážu robiť na takej úrovni, nie je veľa – možno dokonca žiadne iné. Spoločnosť Damasteel totiž získala medzinárodný patent na výrobu damascénskej vzorovanej ocele s presne definovanou štruktúrou a siedmimi zvarmi.